BRATISLAVA. V piatok desiateho júna bude v Bratislave volebný kongres slovenského hokejového zväzu, vo Vancouvri bude v ten istý deň už známy výsledok prípadného zápasu číslo šesť Vancouver – Boston.
V duchu slovenských zvyklostí nie je vylúčené, že účasť Cháru v finále Stanley Cupu funkcionári využijú ako dôkaz, že slovenský hokej nie je až v takom hlbokom úpadku.
Príbeh najvyššieho hráča v NHL a držiteľa Norrisovej ceny pre najlepšieho obrancu 2009 je v tejto súvislosti dosť riskantný. Zdeno Chára vo svojich bohatých štatistikách nemá jediný štart v mládežníckych výberoch Slovenska.
„V Trenčíne ho nechceli. Istý tréner mi povedal, že zo Zdena nikdy nebude hokejista. Oponoval som mu, že z neho bude najlepší obranca na svete,“ s odpustením spomína Chárov otec Zdeněk, bývalý reprezentačný zápasník.
Ujali sa ho Česi
Skrytého talentu sa ujal dnes už nebohý český agent Jaromír Henyš. „Priznávam, že v tej chvíli (Zdeno mal osemnásť rokv) som si nebol istý, či prerazí v NHL.
"Vedel som, že na gymnáziu hrával basketbal a tomu som sa ja v Sušiciach venoval dvadsať rokov. Urobil by som z neho pivota,“ spomínal Henyš, ktorý urobil lepšie, že investoval do špeciálnej hokejovej výstroje pre Cháru.
Prehováral ho aj Hlinka
V roku 1996 ho draftovali New York Islanders. O dva roky sa Chára prebil do NHL. Keď v sezóne 1995/96 odohral Chára zopár zápasov za pražskú Spartu, bývalý a tiež už nebohý, tréner Ivan Hlinka tlačil na Cháru staršieho, aby mu vybavil český pas a mohol v budúcnosti hrať za Česko.
Mladý Chára mal české občianstvo podľa otca, na čo prišiel, až keď dostal povolávací rozkaz na vojenčinu. Do Ameriky letel už so slovenským pasom.
„Za všetko vďačím najlepšiemu kondičnému trénerovi na svete, môjmu otcovi,“ povedal Chára pri preberaní Norrisovej trofeje v roku 2009.
Chárovo leto bolo neustále kúpanie vo vlastnom pote. Na zápasníckych tréningoch s otcom si osvojil najrôznejšie chvaty, ktoré v hokeji používal len na elimináciu súpera v rámci pravidiel.
Hoci v Trenčíne v lete trénovalo viac hráčov z NHL, nenašli odvahu pripojiť sa do Chárovho programu. Len občas ho videli, ako s pneumatikou na lane donekonečna šprintuje do kopca v lesoparku Brezina. Vydýchal sa pri prehadzovaní poldruhametrových drevených siahovíc, ktoré vrhal vysoko ponad plece.
Odniesla si to aj Lada
Na dvore ich domu bežne rachotil nácvik streľby. Do pletiva zaveseného na dverách garáže vypálil Zdeno tristo pukov. Keď zblúdená strela rozbila smerovku na zaparkovanej Lade, otec zdupľoval oceľovú sieť. Zdeno strieľal iba zápästím. Na ľahkosť kontroly puku mu slúžila hokejka zabetónovaná vo veľkom vedre.
„Hokejista musí zdvíhať hokejku aj s odporom. Protihráča nahrádzal ten betón,“ dodal otec Chára. Vytrvalosť najradšej jeho syn naháňa na bicykli. Má v nohách aj kopírovacie etapy na Tour de France či Giro d'Italia.
V škole neboli s malým Chárom nijaké starosti. Bavili ho jazyky, zemepis, dejepis, po gymnáziu plánoval vyštudovať vysokú školu.
„Zjedol, čo doma našiel, nebolo veľmi čo vyberať. Bežne si dal praženicu z ôsmich vajec s piatimi rožkami a k tomu liter mlieka. Problém bol iba v tom, že o chvíľu bol znovu hladný.“
V prvých rokoch v zámorí si privyrábal umývaním okien na benzínovej pumpe. Dodržal aj svoje predsavzatie o zvýšení vzdelania. V roku 2007 získal diplom na Algonquin College v Ottawe, kde vyštudoval finančné plánovanie. Popri profesionálnom hokeji.
Dávno pred prestupom do Bostonu, kde sa hneď v roku 2005 stal jeho kapitánom, mal rešpekt v celej NHL.
„Každý útočník, ktorý prejde cez Cháru, si môže gratulovať, ako keby vyhral v lote,“ hovoria jeho spoluhráči.
Chýba už len jedno
Keď odchádzal do zámoria, otec ho vyprevadil tromi želaniami. Najdôležitejším bolo, aby sa z neho nikdy nestal bitkár, ale ostal hokejistom. Druhým želaním bol hetrik a tretím, že so svojimi 205 centimetrami raz zdvihne nad hlavu Stanleyho pohár na Trenčianskom hrade.
dnes 07:29
dnes 07:10
dnes 06:55
dnes 06:30
