Peter Šťastný: Slovensko má na medailu

Peter Šťastný
Peter Šťastný (Autor: SITA)
Vojtech Jurkovič|29. apr 2011 o 00:00

PETER ŠTASTNÝ (54 r.) už v Bratislave na majstrovstvách sveta hral. V roku 1995 bol kapitánom slovenského tímu. Bez jeho víťazného gólu v stretnutí s Lotyšskom by sme do áčka nepostúpili. Z vtedajšieho tímu bude v Bratislave hrať iba jeho bývalé krídlo

Miroslav Šatan.

Ako prežívate majstrovstvá sveta v rodnom meste?

„Ako veľký sviatok, možnosť a zodpovednosť pre celú krajinu.“

Čo prinesú Slovensku?

„Obrovské zviditeľnenie pre celú spoločnosť, čo je dobrá devíza. Lenže my sme mali z hokeja získať už dávno oveľa viac. Potenciál v inšpirácii mladých ľudí, či v oblasti modernizácie hokejových štadiónov. To sa nezužitkovalo. Mladí by aj chceli vziať do ruky hokejky a začať korčuľovať, ale ako, keď niekto nahádže peniaze do jedného predraženého štadióna a inde nie je nič.“

Čo vravíte na náš tím?

„Až sa bojím, koľko máme silných mien. Tlak na mužstvo stúpa, z NHL máme lákavé hviezdy. Súperi na druhej strane budú hrať proti nám s obrovským rešpektom, ale aj väčšou motiváciou, ako za normálnych okolností.“

Fanúšikovia čakajú medailu. Je to reálne?

„Nepochybne áno, ale doma nik nie je prorokom. Ja by som bol veľmi rád, keby sa Slovensko dostalo do semifinále, ako na olympiáde vo Vancouvri a potom nech sa uvidí.“

Prvýkrát ste hrali v drese Československa na majstrovstvách sveta v Katoviciach v roku 1976. Hneď ste získali zlato. Kam sa posunul odvtedy hokej?

„V tom čase som porovnával hokej s tým v povojnovom období. Pamätám si obrázky z roku 1948 z olympiády v St. Moritzi, či neskôr z MS v Prahe na Štvanici. Rozdiel medzi Katovicami a súčasnosťou je zase neporovnateľný. Odvtedy uplynulo predsa 35 rokov intenzifikácie. Zlepšila sa technika, štadióny sa skultúrnili. “

Koho favorizujete na MS?

„V play off fáze je schopných vyhrať sedem možno až osem tímov. Favoritmi vždy musia byť Rusi a Kanaďania, lebo oni sa jednoducho sami nominovali za favoritov. Čokoľvek iné ako zlato je pre nich neúspech. Všetky ostatné mužstvá si budú vážiť akúkoľvek medailu. Pre mňa by bolo ideálne finále Slovensko - Amerika.“

Existuje nejaká cesta k tomu, aby si priamo nekonkurovali play off v NHL s majstrovstvami sveta?

„Bol by som za to, čo bolo v minulosti - že majstrovstvá sveta sa nehrávali v roku olympiády. Podobne však znie otázka, či nie je veľa 82 zápasov v základnej časti NHL plus play off. Svet sa vyvíja takým smerom, že všetko ovplyvňujú ekonomické záujmy, kapacita trhu. Keď tá existuje, rozvíja sa šport. Bez popularity športu by neexistovala jeho podpora. To je v zdravom ekonomickom prostredí normálne.“

Ako podľa vás skladá slovenský tím kanadský kouč Glen Hanlon?

„Nebude to mať ľahké. Je veľký rozdiel medzi slovenským a bieloruským hokejom. V celkovom koncepte, štýle. Najťažšia úloha ho čaká teraz. Musí vytvoriť jednoliaty tím. Keď príde priveľa hráčov mimoriadnych kvalít, môže to niekedy narušiť zohratosť či zabrnkať na ego niektorých typov.“

Ako to myslíte?

„Napríklad, že nie každý môže ísť na prvú presilovku. V minulosti bolo celkom fajn, že každý tam ísť nemohol. Teraz sa situácia obracia tak, že môže ísť väčšina. Otázka zladenia tímu je vec kouča. Ten musí vyžmýkať z tímu potenciál, ktorý je v ňom veľký.“

Na Slovensku nemáme skúsenosti ako Kanaďania, ktorí bežne stavajú tím z päťdesiatich prvotriednych hviezd. Čo myslíte?

„Tam sa to však robí tak, že každý ešte predtým, než sa dostane do výberu, má jasne stanovené, ktorý hráč je určený pre prvú či druhú päťku a tento je údržbár zo štvrtej lajny. Prirodzene, pri takom počte výborných hokejistov ostáva veľa sklamaných, čo sa do tímu nezmestili.“

((video))

Rusi často ukázali, že pretlak útočného talentu môže byť na škodu.

„Tak. Keď je v mužstve veľa talentu, nie každý môže ísť na prvú presilovku. To niekedy môže vyvolať nezhody.“

Postrehli ste prípad Richarda Zedníka, ktorý najprv opustil tím a po dvoch dňoch sa k nemu znovu vrátil?

„Stáva sa to kdekoľvek. Sú to normálne ľudské reakcie, žiadna dráma. Niektorí hráči možno pociťujú, že majú určené úlohy nižšie, než si mysleli. To, že sa Richard vrátil späť vnímam pozitívne. “

Váš syn Jan Stastny bude reprezentovať tím Spojených štátov. Prídete sa naňho pozrieť?

„Určite. I keď Američania hrajú v Košiciach. Zápasy v skupinách vnímam ako rozbiehacie či testovacie. Každý tím vychytáva možné slabiny a rozvíja silné stránky. Samotný šampionát sa začína až vo vyraďovacej časti.“

Má Slovensko na to, aby organizačne zvládlo MS?

„Určite áno. Hrací modus pozná každý. Ide o jeden šport a nie olympiádu, kde je logistika nepomerne náročnejšia. Hokej má tradíciu. Bežne tu organizujeme turnaje mládežníckych reprezentácií. Oba štadióny majú dobré zázemia, kabíny, tréningové plochy. Keď bude fungovať doprava, nevidím, že by hrozil nejaký problém.“

Ako sa vám páči zrekonštruovaná aréna v Bratislave?

„Štadión je krajší, ako bol predtým. Ale ťažko to komentovať. Ide o jednoduché veci, jednoduchú stavbu. Postavená je na nevhodnom mieste, spôsobuje starosti obyvateľom. Je málo reprezentatívna. Mohli sme mať plne multifunkčný a väčší štadión, ktorý by stál zlomok ceny.“

stastny_tasr_res.jpg

Na inom mieste?

„Určite, alebo namiesto jedného sa dalo postaviť desať pekných a kvalitných štadiónov po celom Slovensku či 20-25 tréningových ľadových plôch, ktoré Slovensku chýbajú.“

Čo je na zrekonštruovanej aréne pozitívne?

„Základné vybavenie aréna samozrejme má, veď svet ide dopredu, nie dozadu. Výhodou z núdze je, že maličké a navrchu strmé hľadisko napomáha bližšiemu kontaktu s hráčmi. Pre divákov, čo sa tam dostanú to bude celkom prijateľné.“

Zvyknete spomínať na elektrizujúcu atmosféru na starom štadióne, kde bola fanúšikovským srdcom C tribúna.

„Bolo to úžasné. Pamätám si, že kabíny mali okná smerom k ľadovej ploche. Tréneri pred narastajúcim rachotom pred zápasom radšej zatvárali okná. Súperi mali jednoducho strach. Vtedy nám tú atmosféru závidela väčšina tímov bývalej československej ligy.“

V NHL ste tiež zažili prestavby viacerých arén.

„V minulosti boli hľadiská v Európe na státie, zmestili sa do nich obrovské davy divákov. Pre hráčov to bolo motivujúcejšie. Ľudia boli vtiahnutí viac do hry. Podobný kontakt bol citeľný v NHL, v starej montrealskej hale Fórum, alebo v Chicagu, či Bostone. Krásne stodoly.“

stastny_tasr_ap_res.jpg

Teraz sa budujú skôr futuristické monštrá.

„Kapacita arén sa zväčšila o 20-30 percent, no celkový vnútorný priestor sa znásobil. Potom už kontakt nebol taký tesný. Atmosféra sa rozplynula. Ako daň za nezadržateľný pokrok. Niečo za niečo.“

Chronickým problémom slovenského tímu ostáva, že v príprave hráva so slabšími súpermi. Čo myslíte?

„Nehovoril by som o nejakej ustráchanosti. Slabší súper je dobrý na vyskúšanie si istých vecí, ale treba to vyvážiť kvalitnejšími. Na druhej strane je to obraz, kde vo svetovom hokeji sme, lepšie povedané, kam sme padli. Silná európska šestka si robí svoje a s nami narábajú ako s príveskom.“

Nechýbalo nám viac funkcionárskej aktivity?

„Keby existovala funkcionárska vôľa, nevidím problém. Američania, Kanaďania, aj ďalší by si radi zahrali so Slovenskom. Ale tiež si myslím, že prípravných zápasov bolo príliš veľa.“

Prečo?

„Logicky sa tým kompenzuje stav, že tí, čo v prípravnom kempe začínali, v ňom už neostali. Prvé zápasy sa hrali skôr preto, aby hráči korčuľovali a mali program. Ale absolvovať také množstvo pre hráča, čo odohrá celý šampionát, by bolo nezmyslom. Najmä pre starších, čo majú za sebou ťažkú sezónu v NHL. Nič sa nestane, keď si dajú dva-tri týždne oddych. Vyspelí hráči sa vedia o seba postarať, prídu s dobitými batériami a sú mentálne ostrejší.“

Nedávno vypadla z A kategórie majstrovstiev sveta slovenská osemnástka. Vážna výstraha?

„Veľmi smutné, no stane sa aj to. Lenže aj to potvrdzuje trend práce, akú robí prezident Juraj Široký a jeho suita. Ten o mládeži iba hovorí, no v skutočnosti sa stará o vlastné ekonomické záležitosti. Žiaľ, od človeka s takou históriu sa iné nedalo čakať.“

Domáci šampionát symbolizuje aj rozlúčku hráčov staršej gardy ako sú Šatan, Demitra, Stümpel, Štrbák. Čo bude s našou reprezentáciou potom, až odídu?

„Neviem. Jedno je isté, že bude ťažšie zostaviť kvalitný tím a zopakovať úspechy z čias, keď som bol pri mužstve od roku 2000 do roku 2006.“

Na čo sa najviac tešíte na šampionáte na Slovensku?

„Na zápasy Slovenska a USA. Nech sa dostanú aspoň tak ďaleko ako na olympiáde vo Vancouvri.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»Reprezentácie»Peter Šťastný: Slovensko má na medailu