Rozhodlo brankárske brnenie, spomína Halák

S hokejom začínal v Petržalke pred panelákom. Potom si ho všimli tréneri Ružinova a postupne sa vypracoval na najlepšieho slovenského brankára. Dnes má meno JAROSLAV HALÁK svoju silu aj v slávnej NHL.

Začínali ste s hokejom na ulici pred domom ako väčšina detí zo sídliska?

„Odmalička, od troch, štyroch rokov sme hrávali pred domom s kamarátmi z rodnej Petržalky. Už vtedy som chcel byť v bránke. Väčšinou chcú deti strieľať góly, ja som im vždy chcel zabraňovať."

Marek Hamšík nám pred šampionátom v Afrike povedal, že od útleho veku chcel byť futbalistom a ničím iným. U vás to bolo podobne?

„Presne takto som rozmýšľal aj ja. Už v troch rokoch, keď som dostal prvú brankársku hokejku, som bol presvedčený, že budem hokejovým brankárom."

Čo vám najviac imponovalo na brankárskom poste, prečo ste si ho vybrali?

„Možno sa usmejete. Veľmi sa mi páčil brankársky výstroj, fascinovalo ma to brnenie. Betóny, masky to bol pre mňa iný svet."

Nikdy ste nemali v bránke strach?

„Nie, to príde s vekom, že sa vôbec nebojíte. Vždy som rozmýšľal, ako chcem útočníka nahnevať, keď mu chytím strelu pekným zákrokom. To ma poháňalo vpred."

Pri chytaní z vás vyžaruje pokoj. Nikdy sa nerozčuľujete alebo to viete len tak dobre skrývať?

„Veci, ktoré ma nahnevajú, si zväčša nechávam do šatne, netreba ukazovať súperovi slabiny, v emóciách sa krotím. Ale stane sa aj mne, že si zanadávam alebo buchnem hokejkou."

S hokejom ste začínali v Ružinove. Aká bola vaša cesta na štadión?

„Do takých ôsmich rokov som hrával doma pred domom. Raz mi jeden kamarát povedal, či to nechcem vyskúšať na ľade. Vtedy sme trénovali len raz do týždňa v sobotu, neskôr to už bolo častejšie."

Halák s trénerom Filcom

V brankárskej škole Jána Filca v Piešťanoch ste si vyskúšali aj rolu trénera. Napadlo vám niekedy, že budete trénerom?

„Určite trénerom nie som, do Piešťan som prišiel na pozvanie, ukázať mladým hráčom cviky a celkovo, ako sa brankár pripravuje. Trénovali sme na suchu aj na ľade. Som ešte mladý a nad trénovaním som neuvažoval. Okrem toho brankársku školu v Piešťanoch som absolvoval aj ja, čiže teraz to trénerom veľmi rád splácam."

Meno v zámorí ste si spravili v najhokejovejšom meste v Montreale. Je tam hokejový ošiaľ taký, ako ho opisujú médiá?

„Montreal žije len hokejom. Na vysokej úrovni tam nemajú iný šport, preto sa všetko sústredí na hokej. Na zápasoch vidíte všetkých, od starých rodičov až po malé deti."

Fanúšikovia hojne chodia aj na tréningy. Žije hokejom aj samotné mesto v uliciach?

„Do tréningovej haly chodilo aj tisíc, dvetisíc ľudí. Viac to bolo vidno, keď sa spravil otvorený tréning v Bell Centre, tam sa vždy zaplnil celý štadión, čiže okolo 20 000 ľudí. Montreal síce žije hokejom, ale zasa v meste to nie je až tak badať, tam by som nevidel veľký rozdiel od iných miest. Jasné, že iné to bolo po úspechu v play off."

Hokejoví novinári v Montreale písali v tejto sezóne o vás samé pozitíva. Potom vás však klub nečakane vymenil do St. Louis, ako to prijali, písali vám niečo?

„Ihneď po výmene som mal konferenčný hovor s viacerými kanadskými novinármi. Možno to niektorých mrzelo, ale nepovedali to priamo. Brali to asi ako ja, že taký je hokej a je to biznis."

St. Louis je na rozdiel od Montrealu pokojnejšie miesto. Bude vám vyhovovať menej mediálnej pozornosti?

„Osobný život tam bude určite iný, z tejto stránky som rád. Na druhej strane ma mrzí, že už nebudem hrať pred fanúšikmi Montrealu ako ich hráč. Ale hovorí sa, že zmena je život a teším sa na novú výzvu."

Canadiens uprednostnili v bránke Careyho Pricea. Nebolo to aj tým, že vy ste na rozdiel od neho introvert?

„Vychádzali sme spolu dobre, ale je jasné, že sme chceli obaja chytať. Predsa len sme boli konkurentmi. On mal výhodu, že ho draftovali z prvého kola a mňa až z deviateho, to bolo cítiť."

Existujú dva princípy. Jedným je, že sú dvaja brankári, ktorí bojujú o post jednotky, ako ste to zažili v Montreale. Druhým, že tréner určí jednotku. Ktorý vám vyhovuje?

„Každý brankár chce chytať. V St. Louis so mnou počítajú, preto môžem konečne ukázať, že mám na to byť jednotkou.

Už dávnejšie ste hovorili, že vaším vzorom je Curtis Joseph, ktorý dlhé roky hrával za St. Louis. Najviac vás ovplyvnil?

„Vzorov bolo určite viac. Joseph bol najväčší, potom Mike Richter z Rangers či Patrick Roy, ale aj Martin Brodeur, ktorý stále dokazuje, že je skvelý aj v 38 rokoch."

V slovenskom hokeji sa momentálne najviac skloňuje Poprad v KHL. Čo si o tom myslíte?

„Po športovej stránke by to bolo veľmi dobré. Ľudia by dostali príležitosť vidieť aj inú ligu ako slovenskú. KHL je kvalitná hokejová súťaž a výborné by bolo, keby ju hrali aj iné slovenské tímy."