Bicykluje, pláva, ľadujú ho. Demitra na ľad nesmie

Naposledy ste si zahrali hokej 2. mája v drese Vancouvru. Pred mesiacom vás po druhej operácii ramena zas zaradili na listinu dlhodobo zranených. Ako to znášate?

„Ako sa dá. Nič iné mi neostáva. Už po prvej operácii v máji som cítil, že rehabilitácia neprebieha podľa predstáv. Radil som sa aj s lekárom slovenskej reprezentácie Dalimírom Jančovičom. Ten mi odporučil ďalší operačný zákrok. Predtým som bol na ľade len trikrát, neudržal som poriadne hokejku.“

V podstate ste stratili päť mesiacov. Ako teraz trénujete?

„Na štadióne trávim celé dopoludnie. Bicyklujem donekonečna na stacionárnom bicykli, aby som nestratil funkčnú kapacitu. Neviem, či som nenašliapal viac ako Armstrong za celú sezónu. Vrch tela môžem zaťažovaľ len zľahka plávaním. Často mi rameno ľadujú.“

Cítite ešte bolesti?

„Jedeň deň silnejšie, druhý slabšie. Opakujú sa, čo nie je príjemné psychicky.“
Ste v kontankte s kamarátom Mariánom Hossom, ktorý mal s rovnakou diagnózou menej problémov. Užuž sa chystá na ľad.“

Ste v kontakte s kamarátom Mariánom Hossom, ktorý mal s rovnakou diagnózou menej problémov. Užuž sa chystá na ľad.

Mariánovi to prajem, dúfam, že ho uvidím už v nedeľu hrať u nás vo Vancouvri. Ja som mal smolu, že sa mi po prvej operácii uvoľnili kotvičky na spevnenie väziva, pri druhej operácii mi riešili prednú aj zadnú časť pletenca ramena.“

Šestnásteho februára sa začína na olympiáde vo Vancouvri hokejový turnaj. Budete v poriadku?

„Až sa tej otázky bojím, aby som niečo nezariekol. Veľmi rád by som. Stanovil som si však vnútornú podmienku, že do začiatku olympiády by som mal mať odohratých aspoň päť – šesť NHL. To je naozaj minimum na obnovenie akejtakej hernej praxe. Aj hranica slušnosti, aby som nezaberal niekomu miesto, keby som nemal adekvátnu výkonnosť.“

Ako dýcha Vancouver pred olympiádou?

„Cítiť na každom kroku, že pochodeň s ohňom sa blíži. Teraz som videl v televízii, ako s ňou bežal Sidney Crosby z Pittsburghu. V meste sú zápchy, finišuje sa s kozmetickými úpravami.“

Pre slovenský tím by Vancouver mal byť poslednou veľkou akciou vašej generácie posttridsiatnikov. Aké máme vyhliadky?

„Hlavne všetko treba brať triezvo. V súčasnosti je stav taký, že máme zrelých hráčov v NHL sotva na jeden tím, v minulosti bol výber oveľa bohatší.“

Pred štyrmi rokmi na olympiáde v Turíne ste boli kapitánom Slovenska. Vo štvrťfinále nás zastavili Česi, ktorí nás čakajú v úvodnom zápase vo Vancouvri.

„Systém turnaja sa výrazne zmenil. Slovenský tím by za normálnych okolností mal na postup do štvrťfinále, kde je to o šťastí. V Turíne sme mali výborne vyskladaný výber, obrat nastal po jednej zbytočnej chybe. Vo Vancouvri by konečne mohlo s nami zahrať šťastie.“

Čo vravíte na góly Mariána Gáboríka. Môže sa stať najlepším strelcom NHL?

„Bramborovi verím. Má na to, aby bol nakoniec lepší než Ovečkin. Pomohla mu zmena tímu. Vo Východnej konferencii hrajú tímy útočnejšie, častejšie sa dostávajú do prečíslenia. Marián nie je odkázaný len na brejky, ako to bývalo v Minnesote.“

Registrovali ste postupové ťaženie futbalistov?

„Pozorne, som silný fanúšik futbalu. Viem, že Čile nás vyškolilo, čo by nám mohlo pomôcť. Rád spomínam na veľký letný zápas. Hral som v tíme s hokejistami Zedníkom, Handzušom a futbalovou trojicou Škrtel, Hamšík, Marek Čech. S corgoňligistom Banskej Bystrice sme hrali 3:3.“

Ako spolumajiteľ hokejovej Dukly nepochybne sledujete aj jej pozíciu v extralige.

„Trápi ma. Dukla patrí na opačný koniec tabuľky. Takmer denne som konzultoval veci s členmi predstavenstva Jozefom Mitochom a Viliamom Ružičkom. S príchodom Kollára sa to dúfam začína trvalo obracať.“

Aj lekár si hojí hokejové rameno

BRATISLAVA, MARTIN. Lekár slovenskej hokejovej reprezentácie Dalimír Jančovič je špecialista na hokejové rameno. „To je hovorová diagnóza medzi lekármi. K hokejovému ramenu sa dá prísť pri rôznych činnostiach, no najmä nárazoch, keď sa uvoľní kĺbové puzdro ramena,“ hovorí D. Jančovič.

Rozsah hokejového ramebýva rôzny. Od vykĺbenia, po ktorom museli v minulej sezóne okamžite operovať Ľubomíra Višňovského v Edmontone, až po chronické stavy z preťaženia. To bol prípad Mariána Hossu, ktorý s porušeným kĺbovým puzdrom odohral väčšinu sezóny.

Demitrov prípad bol skomplikovaný zápalom šľachy. „Paľo so mnou telefonicky konzultoval svoj stav. Podľa príznakov a prejavov som mu odporučil ďalšiu operáciu,“ dodal Jančovič.

Lekár hokejovej reprezentácie chýbal na nedávnom Nemeckom pohári. Sám si liečil hokejové rameno. „Privodil som si ho nerozvážnou jazdou na horskom bickyli. Operoval ma môj učeň v martinskej nemocnici.“

Vojtech Jurkovič

štvrtok 19. 11. 2009 20:00 | Vojtech Jurkovič
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.