Tréner Ján Filc: Musíme si pomáhať

Ján Filc hovorí, že mu nerobí problém zbaliť sa a odísť. Cíti však zodpovednosť za mládežnícke projekty.

Pred odchodom na hokejový šampionát do Švajčiarska JÁN FILC (56 r.) nepripúšťal, že by sa mohol pre slovenský tím zopakovať záchranársky stres spred roka v Kanade. Trúfal si na štvrťfinále, bolo z toho desiate miesto a ďalšie obrovské sklamanie fanúšikov. On sám cítil, že stratil niekoľko rokov života a načas hlas.

Stav je vážny. Slovenského fanúšika prestáva baviť donekonečna počúvať, ako hráči sľubujú, že sa už nenechajú zbytočne vylučovať a budú hrať so srdcom. Ich odpoveď z ľadu znie ako výsmech. Ako to vníma tréner?

„Zle, lebo sa to naozaj opakuje. Chvíľu sa veci rozbehnú smerom, ako sme sa dohodli a zrazu nepochopiteľný kolaps. Akoby zrazu všetko prestalo platiť, koncept sa rúca. Tím sa rozdrobí na bezradné individuality, čo o sebe nevedia. Chýbal nám strelecký líder."

Po predčasnom skončení na šampionáte ste povedali, že sa chcete vyvarovať unáhlených analýz. Tlačovka dva týždne po majstrovstvách už ľudí nebude veľmi zaujímať.

„Nečudujem sa, chápem, že fanúšik chce mať vo všetkom hneď jasno, vyplýva to z jeho založenia. Ja budem kritický aj voči sebe."

Slovenský realizačný tím bol pomaly najširší spomedzi všetkých účastníkov, mal až trinásť členov okrem generálneho manažéra Petra Bondru a poradcu Václava Nedomanského aj veľa ďalších.

„So širšími poradnými tímami prišli už dávnejšie predovšetkým zámorské tímy. Práve pre rôznorodosť špecialistov bude trvať spracovanie ich jednotlivých výstupov dlhšie."

Nemyslíte, že ich bolo priveľa a zodpovednosť sa skôr rozplývala?

„Zrejme budeme musieť niečo prehodnotiť."

Už po prehre s Českom 0:8 ste sa nevyhli otázke o možnej rezignácii.

„Po takom hektickom zážitku sa dala čakať. Nerobí mi problém zbaliť sa a o?dísť, ale tu ide aj o zodpovednosť za projekty, ktoré sme s ďalšími ľuďmi rozbehli, predovšetkým v mládežníckom hokeji. Verím, že tie po istom čase vyústia pozitívne."

Zažili ste pri reprezentácii väčšie sklamanie ako vo Švajčiarsku?

„Na olympiáde v Salt Lake City, ale tam to bolo v inej polohe. Formát turnaja nám neumožňoval použiť hráčov z NHL v kvalifikačnom predturnaji. Boli z toho organizačné stresy."

V čom spočíval najväčší problém slovenského tímu?

„Mám pocit, akoby mali hráči v istých momentoch blok. Niekedy v hlavách či v rukách, skrátka prestalo fungovať to, na čom sme sa dohodli. Úplne zabudli na veci, čo sme zvládali v prípravných zápasoch. V Klotene boli chvíľami náznaky, že nacvičené či dohodnuté veci vedia zreprodukovať aj na ľade, namiesto toho sa vrátili k zlým neracionálnym riešeniam. Opakovalo sa to za dvojgólového náskoku s Maďarskom či s Nórskom."

Michal Handzuš po stretnutí s Nórskom povedal, že sme neprehrali iba zásluhou brankára Jara Haláka. Činnosť tímu bola podľa neho absolútnym chaosom.

„Práve posledná tretina bola ukážkou, ako sme podliehali vlastnej nervozite a z bezradnosti sme faulovali. To boli stavy, keď tréner jednoducho stráca možnosť nejako vstúpiť do diania, nemôže za nich naprávať elementárne technické chyby, taktické skraty."

Najväčšiu frustráciu utrpel tím debaklom 0:8 s Českom. Pred zápasom sa hráči povzbudení výsledkom s Fínskom dušovali, že im postačí aj štrnásťhodinová regenerácia. Verili, že už sú na dobrej ceste. Stal sa opak.

„Fyziologické základy nepustia. Česi mali po dni oddychu výhodu, sršala z nich energia. My sme sa pomalšie štartovali a rýchlejšie vyhasínali. V úvodných minútach sme nezačali zle, potom sme sa nechali vylákať k taktickej samovražde, pustili sme sa do otvoreného boja. Silnejší na puku bol vždy súper. Škoda však, že v tlači sa hemžili viac škodoradostné titulky a málokto sa zaoberal faktom, že prvý Jágrov gól padol po momente, ktorý bol v rozpore s pravidlami. Alebo, že v zápase s Bieloruskom nám pískali traja ruskí rozhodcovia."

Samotní hráči po prehre s Českom titulkovali svoju hru ako blamáž, katastrofu, hrôzu. Nik sa nevyhováral na rozhodcov. Je tréner reprezentácie potenciálny samovrah?

„Neprežívam to tak dramaticky, vládzem sa usmiať. Robím stále všetko pre hokej, oživiť musíme najmä mládež, jej základňu a zdravý vývoj. S dvadsiatkou nám vyšiel dobrý šampionát, prekonáva sa ženská reprezentácia."

Vo Švajčiarsku však váš tím nevyužil svoj potenciál, súhlasíte?

„Zhodli sme sa s hráčmi, že na 50-60 percent."

V kolektívnych športoch sa to kladie za hlavnú chybu trénerovi. Ten by mal dostať z mužstva maximum.

„Hlavnú zodpovednosť za výber a taktiku tímu beriem na seba. Potenciál sa nepreniesol do kvality. To je jasné. Len spomínané individuálne technické riešenia niektorých hráčov boli také nelogické, že som ich fakt nemohol ovplyvniť."

Ovlyvniť ste mohli dvojnásobné chybné striedanie a následné dvojminútové tresty v zápase s Nórskom.

„Určite mohol. Ale v rýchlosti fungujú aj zažité návyky hráčov. Hráči skočili na ľad, ako boli zvyknutí možno z klubov a iní sa nevrátili včas. Povel bol dosť razantný, no vravím, že niekedy narážali slová na stenu. Hlavy hráčov reagovali rôzne."

Od mladých útočníkov Mikuša či Ružičku sa čakalo viac. Súhlasíte?

„Áno. U prvého to bola možno zakríknutosť zo zodpovednosti. Akoby sa v prvom pláne vedomia bál chyby a až potom sa snažil presadiť svoje silné zbrane. To bol problém viacerých. Ružička sa zasa viac sústreďoval na streľbu ako na celoplošnú hru."

Z úst skúsených hráčov viackrát zaznela sebakritika, že si navzájom málo pomáhajú.

„Zrejme najvážnejšia vec. Je to otrepaný výraz, ale na ľade to chcelo viac srdca. V kabíne bolo povzbudivých rečí dosť. No ich posun do pohybovej konkrétnej činnosti neprišiel."

Už len mená útočníkov mali garantovať vyššiu produktivitu. Ale tí trpeli na podporu a rozohrávku obrany, ktorá pôsobila ako izolovaná skupina.

„Záblesky súčinnosti a zmysluplného prechodu stredného pásma sme mali len v poslednej tretine stretnutia s Kanadou. To je málo. Absentovala streľba od modrej čiary, ukázalo sa, že sme nemali vhodné typy."

Roky máme problémy s ofenzívnymi bekmi. Neriskovali sme s Valábikom, ktorý typovo pripomína z minulosti Mezeia s nižšou úrovňou obratnosti? Príkladov je, žiaľ, viac.

„V reprezentácii súčasne pracujeme na dvoch cieľoch. Na aktuálnom výsledku na danom šampionáte , ale aj na budovaní perspektívy. Valábik je vývojaschopný hráč, ani Chára nemal rýchlu cestu nahor."

Korčuliarsky ani pozične nestíhal skúsenejší a v minulosti dynamickejší obranca Dominik Graňák. Čím to?

„Dominik mal byť jedným z usmerňujúcich typov v obrane. Prišiel do národného tímu ako čerstvý majster Švédska, no viac než sebavedomie sa uňho, žiaľ, prejavila preťaženosť z play off."

Kedy ste vo Švajčiarsku mali šťastie pri koučingu?

„Na konci zápasu s Maďarskom. S Fínskom s výnimkou predĺženia. Čiastočne s Bieloruskom."

V roku 2002 bolo Slovensko pod vaším vedením majstrom sveta, vlani sa pod Šuplerom zachraňovalo v A-­kategórii, teraz sa stalo niečo medzitým. Kam vlastne patrí slovenský hokej?

„Žiaľ, ako vraví výsledok. Na koniec prvej desiatky. Supertandem Kanada - Rusko, ale aj Česko sa nám vzďaľujú. Horšie je, že nám unikajú aj reprezentácie z bývalých republík Sovietskeho zväzu. V severských krajinách je plynulejšia liaheň talentov z kvalitných zabehaných juniorských súťaží."

Športoví funkcionári opakujú, že na vine je slabá štátna starostlivosť. Zároveň je naivné čakať, že štát bude kriesiť a podporovať celoplošne útvary talentovanej mládeže, ako to fungovalo za socializmu. Čo vy na to?

„Ten systém sa nedá vrátiť, no niektoré prvky by sa dali transformovať. Isté je, že chýba koncepcia športu na republikovej úrovni. Od majstrovského roku 2002 sme postavili jeden a pol štadióna. Niečo sa to podarilo posunúť dopredu v mládežníckych kategóriách, ale tí hráči dorastú až o niekoľko rokov."

Slovensko bude na prebiehajúcom šampionáte v Berne prezentovať prípravu MS 2011 v Bratislave a Košiciach. Budete pri jeho organizácii v nejakej funkcii?

„Ak budem ďalej pokračovať ako hlavný tréner reprezentácie, tak mojou jedinou náplňou bude skladanie a príprava reprezentačného tímu. Do nijakej inej funkcie nepôjdem."