Ladislav Nagy - nebezpečný v každom jednom okamihu

Šikovný ľavý krídelník neraz presvedčil celý hokejový svet, že patrí medzi najvýraznejšie talenty spod Tatier vôbec. Výraznejšiemu etablovaniu sa medzi absolútnou špičkou zabránili len nepríjemné zranenia.

Za Atlantik ako nádejný mladík

Košický rodák začal s veľkým hokejom v prešovskom Dragone, kde v 11 zápasoch nazbieral 11 bodov a ukázal, že v ňom drieme veľký potenciál.

Korčuliarsky a technicky na vysokej úrovni vybavený hokejista sa v sezóne 1997/98 preháňa po extraligových klziskách ako hráč Košíc, o rok na to je už za morom.

V tíme účastníka QMJHL (Québec Major Junior Hockey League) Halifax Mooseheads zatienil všetkých spoluhráčov a v 63 zápasoch zaznamenal skvelých 126 bodov, čo činí priemer dva body na zápas.

V Severnej Amerike okamžite ukázal, aký má potenciál

Talentovaný útočník spod Tatier mal na druhého v poradí Jasona Troiniho neuveriteľných 63 bodov, takisto zatienil tímovú trojku Alexa Tanguaya, dnešnú hviezdu Montrealu Canadiens.

Za tento počin dostal trofej Michela Bergerona, ktorá sa udeľuje najlepšiemu nováčikovi súťaže, zároveň sa dostal do elitnej päťky ligy.

Ešte v tom istom ročníku si ho na play off vyžiadal tím American Hockey League Worcester IceCats, kde si zahral aj s krajanmi Bartečkom, Obšutom a Podkonickým.

Štyri body v troch dueloch bola vizitka, ktorá trénerov "ľadových mačiek" prinútila zabezpečiť si služby pohyblivého mladíka aj pre ďalšiu sezónu. V nej odohral 69 zápasov a stal sa štvrtým najproduktívnejším hráčom mužstva, čo neušlo pozornosti St. Louis Blues.

Počas ročníka 1999/00 mali razom Slováci v tomto celku NHL štvornásobné zastúpenie, veď popri najlepšom hráčovi Pavlovi Demitrovi v ňom boli aj Handzuš a Bartečko.

O rok neskôr je už Ladislav Nagy stabilnou súčasťou prvého mužstva, za "bluesmanov" si na konto pripisuje 40 duelov a 16 bodov. Počas roka silnie záujem Phoenixu o jeho služby a tak sa zo šikovného hokejistu razom stáva hráč Coyotes.

V Arizone, kde sa stretáva aj s Brankom Radivojevičom, zotrváva až do sezóny 2004/05, ktorú zároveň lemuje štrajk profesionálov a tým pádom aj ročná výluka. Najlepšiu sezónu a svoje maximum v produktivite dosahuje v 2000/03. Svojich 57 bodov dosiahol v 82 zápasoch. O rok na to atakuje osobné maximum, 55 duelov mu prináša celkový súčet 52 bodov.

Počas výluky doma v Košiciach a na severe Európy

Lockout v NHL využíva ako množstvo ďalších hokejistov na návrat domov. V Košiciach sa ale ohrial len časť sezóny, aby si to namieril do švédskej Mory. Prichádza tak do tímu, ktorý má na súpiske aj Rastislava Pavlikovského a tiež bratov Mariána a Marcela Hossu.

Návrat do NHL Nagyovi svedčí, v 2005/06 zaostáva len bod za svojim osobným maximom. V ďalšej sezóne naň zasa stráca dva body, počas nej zaznamenáva prestup do Dallasu Stars, ktorý akútne hľadal kvalitného útočníka.

Nateraz poslednou anabázou v najlepšej lige sveta je tá kalifornská z 2007/08, počas ktorej háji farby Los Angeles Kings, kde má za spoluhráčov krajanov Ľubomíra Višňovského a Michala Handzuša.

V lete 2008 prichádza odchod do novovzniknutej Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL), keď sa upísal ruskému Severstaľu Čerepovec, kde sa stal nielen kolegom Rastislava Staňu, či jedným z najväčších sklamaní, ale aj najtrestanejším hráčom.

Zlato zo Švédska 2002

Nagy patrí k tej generácii hokejistov, ktorá mala šťastie na veľké úspechy. Po historicky prvej medaile (bronz) pre slovenské farby na MS do 20 rokov v 1999 vo Winnipegu, je aj súčasťou zlatého seniorského výberu v Göteborgu 2002 a bronzového z Helsínk 2003.

Okrem toho sa ešte na svetovom šampionáte zúčastnil v 2004, v tom istom roku hájil bielo-modro-červenú kombináciu Slovenska aj na Svetovom pohári.

Pred MS 2009 dostal od navrátilca na trénerskú stoličku reprezentácie Jána Filca pozvánku zúčastniť sa turnaja elitnej kategórie vo Švajčiarsku. Nagy sa tak okamžite zaradil medzi lídrov tímu.

Nagy prekonal Budaja

Fotogaléria