Slovenskí hokejisti tvrdia: Bolo to o psychike

Smutný brankár Peter Budaj s Ľubošom Bartečkom po štvrťfinálovej prehre s Českom 1:3. FOTO - SITA/AP

NázorTaký bol jeden z nadpisov v článku Hokejisti zakopli v tom najdôležitejšom zápase (SME 24. február), ktorý sa venuje zbabranému zápasu našich hokejistov s Českom na OH v Turíne. Výkon, výsledok a ich príčina sú jasné: psychika. S tým treba jednoznačne súhlasiť a som vďačný redaktorom, autorom tohto príspevku, že rozhovory s hráčmi po zápase doviedli i do takéhoto záveru. Diagnóza je určená a aká bude terapia?

Rámcovo terapia musí smerovať k tomu, aby sme dostali "psychiku" do súboru pozitívnych faktorov úspešnosti na športovom poli. Môže nám v tom pomôcť tá vedná disciplína, pre ktorú "psychika" je základným objektom - psychológia. Jej poznatkový systém môže byť cennou a užitočnou súčasťou práce manažmentu vrcholového športu. K dokumentácii toho nám môže poslúžiť malá analýza uvádzaného zápasu.

Jednou zo základných podmienok úspešnosti aj športových tímov je kvalita manažmentu, jeho schopnosť vytvárať pozitívnu atmosféru v tíme. Výskyt niektorých negatívnych situácií v mužstve hokejistov, napríklad problémy s nomináciou hráčov, s určením kapitána družstva, so súpiskou bez jedného hrajúceho hráča však mohli narúšať potrebnú atmosféru v tíme i pohodu hráčov. I keď (podľa informácií) tí to zvládli na výbornú, nemôžeme od nich očakávať, že budú regulátormi nedostatkov, pretože "ako profesionáli vedia, čo si majú a môžu dovoliť".

Už aj preto, že naši hokejisti-reprezentanti sú v odlišných sociálnych pozíciách vo svojich zahraničných kluboch a v reprezentačnom mužstve. V klube sú zamestnancami svojich chlebodarcov s presne určenými kritériami a požiadavkami na svoje pôsobenie, následne odmeňované i trestané. V reprezentácii však tvoria vrcholec ľadovca nášho hokeja, uvedomujúc si svoju hokejovú i ekonomickú silu, pozíciu. A to sú veľmi odlišné pozície, s ktorými sa hokejisti musia vyrovnať. Či im v tom manažment pomohol, ťažko povedať, lebo ten mohol mať skôr ťažkosti s riešením vlastných vnútrotímových problémov, najmä vo vzťahovej a kompetenčnej rovine.

Známym a dlhotrvajúcim problémom našich hokejistov je komplex z našich západných susedov, ktorému sa pripisuje naša väčšinová neúspešnosť, najmä na vrcholových podujatiach. Problém komplexu v športe nie je vo svete niečím novým. Špecifická situácia súperenia zvyšuje jeho vplyv na emocionálne napätie a vytvára nadmernú záťaž. Kto sa s tým dokáže rýchlejšie a vhodne vyrovnať, získava pred súperom náskok. Avšak vyrovnávanie sa s danou situáciou nemôže byť ponechané len na športovcov globálne, pretože aj tu platí: "psychika" každého je iná. Aj tu môže byť príčina našej menšej úspešnosti, i napriek objektívnej vyrovnanosti kvalít hráčskeho potenciálu slovenského a českého hokejového družstva. Platíme daň za "psychiku", pričom s tým máme už patričné skúsenosti.

Preto sa núka otázka: Snažil sa to niekto využiť na motivovanie hráčov k úspešnému výkonu pred i počas zápasu? Podľa toho čo sme videli v analyzovanom zápase, sa o to asi nikto nesnažil alebo sa neodrazilo v prejavenom úsilí hráčov. Tí v tomto rozhodujúcom zápase (snáď okrem tretej tretiny) prejavili slabú mieru motivácie, absentovala tímová túžba byť úspešní. A bez toho sa nedá byť úspešným. Najmä v situácii nadmernej ašpirácie, ktorá takmer stále sprevádza prestížne zápasy týchto dvoch súperov a obava z nedosiahnutia vysoko postavených cieľov je sama osebe stresovým faktorom.